Rychleby - keď si rád, že máš veľké zdvihy, či ?

Po nekonečnejmceclip0 troj hodinovej ceste z Brna, konečne vystupujeme z auta v dobre známej dedinke Černá voda, odkiaľ sú traily na Rychleby kúsok. Po rýchlom poldecovom privítaní miestnym domácim nastáva menší problém s narazením bečky, kde sa chytá slova dalšia skupina došlích ludí - nečakane z Brna. Problém s tlakom sa vyrieši bravúrnym spôsobom spustenia kompresora za čo sme sa rýchlo odmenili plnými pohármi a nálada na sobotnajšiu jazdu sa dala krájať.


Po intetnzívnom hodinovom spánku sa prebúdzame do krásneho slnečného, sobotnajšieho rána, hádžeme do seba rýchle raňajky (avokádo, vajíčková omeleta, rajčiny, píví) a vyrážame na traily. Dopĺňame tekutiny miestnym obľubeným nápojom a vyrážame na stúpací trail Dr. Wiessnera - ktorý je uzavretý. Obchádzka nás vedie po pekných sračkách cez potok, blato, šutre smerom nahor kde bajky nesieme v rukách, na chrbte a so zvyšujúcou sa intezitou opakovaných vulgarizmov sa blížime k začiatku trailov. Zvyškový cukor z noci nám dodáva sebavedomie a naskakujeme na prvú pasáž ´´náučná stezka´´

Náučná stezka v tomto prípade neznamená lesnú cestičku vyloženú s informačnými tabuľami ktoré by nám povedali niečo o miestnej prírode a prítomnom vtáctve...Sú to riadne kurva veľké šutre kde človek musí mať už niečo pojazdené. Neskúsený biker(ka) môže mať vcelku problém, kladie sa tu dôraz na rovnováhu a celkovú manipuláciu s bikom. Aj tak je viac menej isté, že to v priebehu dňa niekde položíš :).

Traily sú technické, extrémne zábavné, surové - krásne.

Okruh sme stihli za sobotu otočiť 2 krát, (mal som čo robiť) nechýbal slávny Superflow a k nemu priradené dalšie zjazdy v podobe Hupcuku, Velryby, Mramorového a vlastne všetkých ostatných.

 

Vzhľadom na náročnosť piatkovej noci sme sobotňajší večer poňali v kľudnejšom štýle, preto sme ako večerný aperitív zvolili rum s colou - nestárnuca klasika ktorá chutí každému ročníku s ľahko ovplyvniteľnou intenzitou chuti...Čerstvo ugrilovaná bravčová panenka mizne z taniera rýchlosťou svetla, tí pomalí ostavajú hladní a smutní...

V nedeľu nás čakalo ešte krajšie počasie tak sme sa na základni ocitli pred oficiálnym otvorením. Vydávame sa opäť smerom nahor a zisťujem, že obchádza Wiessnera nieje až taká katastrofálna. Osviežujúci potok nám znova zpríjemňuje cestu nahor a ja už sa teším na pocit, ako dám mojim zdvyhom na biku  pocítiť krásu Rychlebiek.

Po celodennej bikovačke na nás začína padať únava preto sadáme do auta, v telefóne ladím chill playlist a s dobrým pocitom na srdci v žalúdku a v nohách štartujeme smer Brno.

Otovorenie sezóny som si lepšie predstaviť ani nemohol. Rychleby si treba zaslúžiť, to hovorí každý, tak budem opakovať, hovorím to aj ja, ale stojí to za to.

Michal a Marťa

DAIEN