Keď sa tešíš na Dolní Moravu, ale skončíš na Pekláku

Tak, pôvodný plán: víkend na Klínovci s mojimi fellas.
S blížiacim sa termínom odchodu sa pomaly, ale isto blížili aj búrky hlásené na víkend. Po absolútne neprehladnej konverzácii na messengri ktorú som z väčšej časti radšej odignoroval sme sa dohodli, že Klínovec skrz počasie nasrat tento víkend vynecháme a pôjdeme niečo bližšie. Dolní Morava znie ako fajn alternatíva a tak v sobotu ráno skáčem z postele 07:30 a začínam chystať veci. Hlava trochu v tranze z predchádzajúceho večera stráveneho v Zamilci a v Lužánkach, ale vzhľadom na počet otočených pohárov je kocka priamoúmerná veľkosti objemu absorbovaných tekútín a veľmi ľahko sa s ňou vyrovnávam. Malá Míša píše, že práve parkuje predomnou tak zamykám byt a nasadáme do auta. Ďalšia posádka s Vojtom a členom štátneho orgánu Lukášom už je na ceste. Marťa s Ondrom volí rozumnejšie - Peklák.
Nám, odhodlaným na DM úsmev na tvári vytvára blížiaci sa pohľad na masívnu konštrukciu od pána architekta Zdeňka Fránka - Stezky v oblacích, ale velice rýchlo aj mrzne pri pohľade na parkovisko a aktuálnu situáciu. Lano stojí, ľudí jak sraček na Karlovom moste v hlavnej sezóne, stánky, hudba a zavrené traily...idú sa XC závody...zrovna dnes.

Vulgarizmy, vulgarizmy, vulgarizmy - vyrážame teda za Marťou a Ondrom na Peklák. Po 4 hodinách strávenych sedením v aute, sadáme konečne aj na biky a nechávame sa vyviesť vlekom (končne nemusím šlapať - yes!). Začíname Mechovkou - príjemný trail na rozjazd, svižný aj trošku skákavý, sem tam lávka, na začiatok stačí. Nasleduje Malinovka s Koridou, kde sa človek už aj trochu vyblázni. Malinovka je v spodnej časti pekne prekopaná, nechýba step up + menší transfer. Dávame prvé pivko, kde stretáme chlapcov z Břeclavi s ktorými to stojí za to a tak sa nám vláčik rozrástol o dašlích 3 jedincov. Po pár hodínach prichádza očakávny dažď ktorý prečkáme v miestnom zázemí a následne sa vrháme do blatových trailov. Osobne mám frkajúce blato všade naokolo veľmi rád, tak si jazdu užívam na plné obrátky.

Biky nabrali na váhe tak 4-5 kg miestneho povrchu, využívame teda aj niečo ako wapku, ale so slabším prúdom, takže v klude opáchneš celý bik.
Peklák je veľmi príjemný bike park, aj keď menší, ale na vybláznenie úplne dostačujúci a hlavne z Brna vcelku blízko.

Príjemná sobota za nami s večernou odmenou vo forme prosecca a Quentina Tarantina umocnuje doliehajúcu víkendovú únavu a dávam za týmto dňom bodku.
(Spoločnú fotku na ktorej sme všetci nemáme...nvm prečo)


Dirt And Ice Everything Nice